Červené more - Sever
Smerom od severu na východ Sinajského polostrova sa rozprestiera Tiranská úžina. Jej súčasťou sú štyri koralovú útesy: Gordon, Thomas, Woodhouse a Jakcson Reef. Gordon reef pozostáva z koralových vežičiek obkolesených piesočným dnom, na ktorom je možné niekedy pozorovať spiacich žralokov. Koraly v tejto časti sú krásne farebné a zachovalé. Život tu nie je až tak bohatý ako v ostatných častiach Tiranu, ale narazíte tu na obrovské murény, papagájovce, snaperov, napoleónov. Thomas Reef pozostáva z hlbokých kaňonov a je najmenším útesom na Tirane. Rastú tu najkrajšie mäkké koraly v okolí celého Sinajského polostrova. Morský život sa tu sústreďuje prevažne na plytčinách. Woodhouse Reef je tiahnuci sa útes zo severovýchodu na juhozápad. Veľmi časté sú tu prúdy, ktoré vytvárajú skvelé podmienky na driftové potápanie. Vyskytujú sa tu aj pelagické druhy - tuniaky, snaperi, kance a stovky útesových rýb. Na severnom okraji Jakson reef leží vrak nákladnej lode, z ktorej sa zachovalo už len torzo. Útes je obrastený krásnymi mäkkými aj tvrdými koralmi a vyzdobený je gorgóniami. Silný prúd do oblasti prináša živiny, vďaka čomu sa tu zdržujú aj pelagické druhy - barakudy a občas aj žraloky.

Na samom juhu sinajského poloostrova v Egypte sa nachádza Národný park Ras Mohamed. Je to najstaršie egyptské chránené územie, ku ktorému patria aj ostrovy Tiran a Sanafír, od roku 2017 patriace Saudskej arábii. Park sa skladá z dvoch častí, pevninskej a morskej. Morská časť parku leží vo vodách Suezského zálivu na západ a Tiranského prielivu na severe a východe - je známa predovšetkým svojimi korálovými útesmi, ktoré poskytujú útočisko množstvu živočíchov, ako sú napríklad korytnačky, barakudy, manty, dugongy alebo žraloky. V pevninskej časti parku, ktorá má púštny charakter, je možné pozorovať množstvo vtáctva.

Najbohatšiu koralovú záhradu v národnom parku Ras Mohamed má Yolanda Reef. Stena zvažujúca sa do hĺbky 12-20 metrov tvorí plato, ktoré je pokryté drobnými vrcholkami s farebnými mäkkými koralmi a bohatým morským životom. Lokalita je pomenovná podľa vraku nákladnej lode Yolanda, ktorá tu stroskotala v roku 1980. Morské búrky a prúdy torzo lode postupne odniesli až do hĺbky 180 metrov. Na plytčinách možno vidieť zachovalé časti nákladu. Loď prevážala sanitu, preto je tu možné vidieť pozostatky umyvadiel, rúr, toalety, a pod., ktoré sa za množstvo rokov stali domovom morských živočíchov.

Vrak SS Thislegorm
Vrak Thislegorm patrí k najpopulárnejším a pre mnohých aj najlepším vrakovým potápaniam na svete. Britská ozbrojená námorná loď SS Thislegorm sa potopila počas 2. svetovej vojny na ceste z Glasgowa do Alexandrie. Loď prepravovala lokomotívy, tanky, motocykle a mnoho ďalšieho vojnového vybavenia. Vrak objavil svetoznámy bádateľ Jacques-Yves Cousteu na základe informácie od miestneho rybára, ktorému sa podarilo z útrob lode vytiahnuť motorku, kapitánsky trezor a lodný zvon. Vrak je vo veľmi zachovalom stave a je dostupný aj na penetráciu. Vo vnútorných palubách lode sa stále nachádza prepravovaný náklad - nákladné automobily, pušky, čižmy, motocykle. V prípade dobrej viditeľnosti je možné na ľavom boku vidieť aj lokomotívu. Okolie vraku priťahuje množstvo druhov rýb, medzi ktorými môžete vidieť aj barakudy, tuniaky, perutínov a pozor si treba dávať na ťažko viditeľných odrancov, občas priplávajú aj korytnačky. Pre potápanie vo vraku platí v Egypte výnimka, kedy môžete použiť rukavice. Vrak SS Thislegorm je pre hĺbku a prúdy dostupný len skúsenejším potápačom, pre možnosť penetrácie si prídu na svoje všetci milovníci vrakového potápania. Vrak leží v hĺbke 21-30 metrov (vzdialenosť od Sharm El Sheikhu 4h loďou).

Vraky na Abu Nuhas
Dno Červeného mora je pohrebiskom niekoľkých ďalších významných vrakov. Štyri sa nachádzajú pri útese Abu Nuhas, kadiaľ povedie Severná trasa. Na dne odpočíva grécka prepravná loď GIANNIS D, ktorá narazila na útes 19 apríla 1984 a na to sa potopila. Teraz odpočíva v na dne v hĺbke 27 metrov a poskytuje útočisko podmorskému životu. Vrak je sa dá bezpečne penetrovať, nachádza sa tu dosť východov. Celý vrak leží v 45 stupňovom uhle. Parník CARNATIC narazil to útesu v roku 1869 a potopil sa deň po náraze Leží v hĺbke 26 metrov. Vrak je rozlomený na dve časti. Kapitánsky mostík je obrasteným farebnými mäkkými koralmi a tvorí perfektnú kulisu pre fotografovanie. Vrak CARNATIC je prístupný aj na penetráciu.

Program je orientačný môže sa zmeniť kvôli počasiu alebo iným podmienkam ohrozujúcim zdravie ľudí alebo lode.